Každá organizácia potrebuje mať povedomie o duševnom vlastníctve a právach duševného vlastníctva. Riadenie duševného vlastníctva zabezpečuje riadenie, ochranu a využívanie nehmotných aktív, získavanie slobody pri práci a ochranu proti falšovaniu a porušovaniu práv. Celá organizácia by mala chápať dôležitosť duševného vlastníctva a práva duševného vlastníctva.

Duševné vlastníctvo je základom pre:

• zabezpečenie využívania inovácií;
• inovačnú stratégiu;
• orientáciu interných výskumných programov; uľahčovanie a štruktúrovanie partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja;
• vyjednávaciu pozíciu pre férové partnerstvá;
• vytváranie rastu a kapitálovej hodnoty organizácie.

Hlavné oblasti IMS súvisiace s duševným vlastníctvom sú nasledovné:

• kontext: monitorovanie vývoja vnútroštátnych právnych predpisov o právach duševného vlastníctva a jurisdikcie na celom svete a určenie a monitorovanie rozdielov v právnych predpisoch týkajúcich sa pôvodcov, ochrany a registrácie práv duševného vlastníctva;
• stratégia duševného vlastníctva ako súčasť inovačnej stratégie;
• kultúra: zvyšovanie povedomia (vrátane školenia, ak je to potrebné) zamestnancov a vrcholového manažmentu zaoberajúcich sa IP - sloboda prevádzky, ochrana, zvyšovanie hodnoty);
• vymenovanie osoby alebo tímu zodpovedného za implementáciu stratégie duševného vlastníctva a riadenie portfólia práv, ktoré s ním súvisia;
• vývoj nástrojov a zdrojov na zabezpečenie vy sledovateľnosti procesu podľa vynálezu a poskytnutie dôkazu o tom, kto je pôvodcom a dátum nápadu;
• proces inovácie na ochranu inovačných a prevádzkových rizík súvisiacich s duševným vlastníctvom tretích strán.

Vo všeobecnosti možno duševné vlastníctvo chrániť právnymi prostriedkami. Na Slovensku sú hlavnými nástrojmi:

• obchodné tajomstvo;
• know-how;
• patent;
• úžitkový vzor.

Prirodzene, jedným z najpraktickejších a najlacnejších riešení bude zaobchádzať s duševným vlastníctvom ako obchodným tajomstvom. Na tomto základe môžeme rýchlo dodať na trh produkty alebo služby a uspokojiť potreby zákazníkov. V čase, keď konkurenti pripravia svoje produkty a vstúpia s nimi na trh, môžete dosiahnuť ďalšie úspechy vylepšením pôvodnej verzie produktu alebo zníženým cien.

Jedným z príkladov využitia obchodného tajomstva je automobilový priemysel. Zámerom je, aby nové prototypy automobilov, ako aj ich komponenty boli prísne utajené až do ich oficiálneho uvedenia.

"Obchodné tajomstvá pozostávajú zo všetkých skutočností, informácií, záverov alebo údajov týkajúcich sa hospodárskych činností, ktoré, ak sú uverejnené alebo použité neoprávnenými osobami, pravdepodobne ohrozia oprávnený finančný, hospodársky alebo trhový záujem majiteľa takýchto tajomstiev, Vlastník urobil všetky potrebné kroky na zachovanie dôvernosti týchto informácií ". (Ptk 2:47, §/1)

Rovnaké právne predpisy upravujú know-how, ktoré má veľkú podobnosť s obchodným tajomstvom. Podľa slovenských zákonov to znamená, že takéto znalosti sú chránené zákonom, aj keď organizácia nemá žiadne iné priemyselné know-how. Predstavuje  technické, ekonomické alebo organizačné poznatky alebo skúsenosti alebo ich kombináciu, ktoré majú hodnotu a ich registráciou umožnia identifikáciu legislatívnej ochrany. Predpokladom  však je, že tieto vedomosti sú zdokumentované, aby umožnili identifikáciu.

Know-how: "znamená balík nepatentovaných praktických informácií vyplývajúcich zo skúsenosti a testovania, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované: v tomto kontexte "tajný“ znamená, že know-how nie je všeobecne známe alebo ľahko dostupné; „podstatné“ znamená, že know-how zahŕňa informácie, ktoré sú nenahraditeľné pre výrobu zmluvných výrobkov alebo uplatňovanie zmluvných procesov; „identifikované“ znamená, že know-how je popísané dostatočne zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo možné overiť, či spĺňa kritériá utajenia a podstatnosti. "

Zmluva o mlčanlivosti: Zmluva podpísaná zainteresovanými stranami medzi najmenej dvoma stranami, prostredníctvom ktorej sa strany zaväzujú nešíriť informácie, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje.

Za porušenie zmluvy existuje povinnosť zaplatiť náhradu škody.

Vynález - patent

Na Slovensku Zákon č. 435/2001 Z.z., patentový zákon, považuje za patentovateľné tie vynálezy z oblasti techniky, ktoré zároveň spĺňajú tri podmienky. Musí tak ísť vždy o vynález, ktorý:

•  je nový;
• zahŕňa vynálezcovskú činnosť;
• je priemyselne využiteľný.

Vynález sa pritom považuje za nový, pokiaľ nie je súčasťou stavu techniky, to znamená, pokiaľ do okamihu, kým nedôjde k podaniu žiadosti o patent, nebolo technické riešenie, na ktorom spočíva, akýmkoľvek spôsobom verejnosti prístupné.

Podmienka zahrnutia tzv. vynálezcovskej činnosti je zachovaná v tom prípade, ak daný vynález je výsledkom činnosti, ktorá pre odborníka v danej oblasti nevyplýva zo spomenutého súčasného stavu techniky. Ide teda o podmienku „nesamozrejmosti“ vynálezu. Výsledkom takéhoto riešenia tak nesmie byť vynález, ku ktorému by bol jednoduchým postupom schopný dospieť akýkoľvek priemerný odborník na danú oblasť. Priemyselná využiteľnosť vynálezu je napokon daná vtedy, ak sa vynález môže vyrábať alebo využívať v akomkoľvek hospodárskom odvetví. Treba zdôrazniť, že zákon má na mysli schopnosť opakovanej výroby alebo opakovaného použitia, nemôže tak ísť o nereplikovateľné prototypy alebo o „veci na jedno použitie“.

Patent je vynález, ktorý je chránený patentovou registráciou.

Patent je platný 20 rokov od jeho predloženia. Patentový postup trvá dlho, zvyčajne roky. Ak je však patent zaregistrovaný, patentové práva sa z retrospektívneho dňa zvyčajne uplatňujú od prednostného dňa.

Znamená to, že v priebehu konania môžete ošetriť svoj vynález, akoby bol chránený. Môžete ho použiť, publikovať, aplikovať. Ďalšia otázka je, čo sa stane, ak sa patent nebude podporovať - ​​potom môžu byť všetky informácie prístupné každému.

Úžitkový vzor

Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky.

Na Slovensku práva a povinnosti vznikajúce z vytvorenia a uplatnenia úžitkových vzorov upravuje zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2008 Z. z.

Za technické riešenie podľa tohto zákona sa nepovažujú najmä: 

1. objavy, vedecké teórie a matematické metódy, 
2. estetické výtvory, 
3. plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti, 
4. programy počítačov, 
5. len uvedenie informácií.

Aký je rozdiel medzi patentom a úžitkovým vzorom?

Patent je ochranný dokument, ktorým dáva štát výlučné právo majiteľovi na využívanie vynálezu počas určitého časového obdobia. Podmienkou patentovateľnosti je, aby vynález spĺňal podmienku novosti, priemyselnej využiteľnosti a bol vytvorený ako výsledok vynálezcovskej činnosti. Vždy teda musí ísť o konkrétne technické riešenie (výrobok, zariadenie, technológiu), nie o myšlienku alebo nerealizovateľný nápad.

Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky. Táto forma ochrany je vhodná pre nové, jednoduché výrobky a technológie technickej povahy, ktoré majú nižšiu hodnotu a kratšiu dobu ekonomického zhodnotenia. Zákon za technické riešenie nepovažuje objavy, vedecké teórie, rôzne metódy, výtvory, spôsoby vykonávania duševnej činnosti, či počítačové programy. Ochranu úžitkovým vzorom je možné získať jednoduchšie a rýchlejšie a je lacnejšou alternatívou k patentovej ochrane, na rozdiel od patentu je však nevýhodou riziko zrušenia v prípade, ak si majiteľ dôslednou rešeršou na stav techniky neoverí jeho novosť a unikátnosť. Navyše, spôsob ochrany úžitkovým vzorom poznajú len niektoré krajiny (napr. v USA takýto spôsob ochrany nie je).

Ako v prípade udeleného patentu, tak i zapísaného úžitkového vzoru je základným účelom ochrana vynálezu/technického riešenia a nadobudnutie výhradného práva ich majiteľa ich využívať, disponovať s nimi a mať z nich majetkový úžitok. To znamená, že tretie osoby tak môžu robiť iba s jeho súhlasom. Tento súhlas sa spravidla udeľuje prostredníctvom licenčnej zmluvy, a to za odplatu, ak sa poskytovateľ a nadobúdateľ licencie nedohodnú inak. Majiteľ tiež môže svoj patent/úžitkový vzor postúpiť tretej osobe prostredníctvom zmluvy o prevode a mať tak z neho finančný prospech.

Ochranná známka

Ochrannou známkou je slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Zákon zároveň podrobne špecifikuje výluky označení zo zápisu a označenia, ktoré nemôžu byť ochrannou známkou. Ide napríklad o označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, označenia obsahujúce názvy štátov, označenia druhu výrobkov alebo služieb, všeobecne známe zemepisné označenia, klamlivé označenia, označenia zhodné s ochrannou známkou zapísanou pre inú osobu pre zhodné tovary alebo služby.

Žiadosť o zápis ochrannej známky môže podať akákoľvek právnická alebo fyzická osoba.

Platnosť zápisu ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky ochrannej známky. Na žiadosť majiteľa ochrannej známky alebo záložného veriteľa úrad platnosť zápisu ochrannej známky obnoví, po zaplatení správneho poplatku, na ďalších 10 rokov

Právna ochrana dizajnu.

Dizajn je vonkajší vzhľad výrobku alebo jeho časti tvorený špecifickými znakmi, ako napríklad línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra, materiál alebo zdobenie. Môžeme povedať, že dizajn je výzdoba alebo estetická hodnota výrobku. Všeobecne platí, že všetko čo je jedinečné svojím tvarom, má predpoklad byť registrovaným dizajnom.

Právo duševného vlastníctva chápe dizajn ako estetický alebo vonkajší vzhľad výrobku, pretože tieto atribúty činia výrobok atraktívnym a pôsobivým v očiach zákazníka. A práve to, do akej miery je dizajn schopný pôsobiť na zrak zákazníka, rozhoduje aj o tom, či sa rozhodne pre ten-ktorý výrobok. Dizajny pomáhajú spoločnostiam odlíšiť vlastné výrobky od výrobkov ich konkurentov, ale tiež budovať imidž svojho výrobku. A práve preto je zabezpečenie náležitej ochrany dizajnov tak dôležité.

Na Slovensku sú prihlášky dizajnov podľa  zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch skúmané po formálnej aj vecnej stránke. Medzi základné podmienky na zápis dizajnu do registra a vydanie osvedčenia patrí svetová novosť a osobitý charakter dizajnu.

Zápis dizajnu platí 5 rokov odo dňa podania prihlášky dizajnu. Dobu platnosti zápisu dizajnu je možné predĺžiť na základe žiadosti majiteľa dizajnu najviac štyrikrát, a to vždy o ďalších 5 rokov na celkovú dobu 25 rokov.

Zemepisné označenie a označenie pôvodu

Zemepisné označenie je názov, ktorým sa identifikuje výrobok pochádzajúci z konkrétneho miesta, regiónu alebo krajiny, ktorého danú kvalitu, dobrú povesť alebo iné vlastnosti možno podstatne pripísať jeho zemepisnému pôvodu a ktorého aspoň jedna etapa výroby prebieha vo vymedzenej zemepisnej oblasti. 

Označenie pôvodu je názov, ktorým sa identifikuje výrobok pochádzajúci z konkrétneho miesta, regiónu alebo vo výnimočných prípadoch z krajiny, ktorého kvalita alebo vlastnosti v podstatnej miere alebo výlučne závisia od osobitného zemepisného prostredia s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi a ktorého všetky etapy výroby sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.  Väzba na oblasť pôvodu je v takom rozsahu, že všetky suroviny musia pochádzať z vymedzenej oblasti a všetky fázy výroby sa musia uskutočňovať vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Vlastnosti výrobku musia súvisieť so zemepisnou oblasťou vrátane prírodných a ľudských činiteľov, kvalita alebo vlastnosti poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny sú prevažne alebo výlučne dané zemepisným prostredím a musí existovať príčinné pôsobenie prírodných a ľudských činiteľov na kvalitu a vlastnosti výrobku. 

Rozdiel medzi označením pôvodu a zemepisným označením je v tom, že pri zemepisnom označení nie taká úzka väzba na oblasť pôvodu, ale aspoň jedna fáza výroby sa musí uskutočňovať na vymedzenom zemepisnom území a musí s ním byť úzko spojená. Výrobok však musí pochádzať z oblasti, ktorej meno nesie, a mať vlastnosti, ktoré je možné pripísať zemepisnému pôvodu. 

Autorské právo (copyright) je

• výlučné právo autora či vydavateľa na využívanie literárneho alebo umeleckého diela počas určitého obdobia,
• právo rozhodovať o vlastnom diele - duševnom vlastníctve. Je garantované zákonmi krajiny, v ktorej bolo dielo vydané, resp. ktorej národnosti je autor. Medzinárodné dodržiavanie autorských práv je umožnené autorským zákonom a medzinárodnými zmluvami,
• v objektívnom zmysle súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela,
• v subjektívnom zmysle súhrn oprávnení, ktoré autorovi (ako pôvodnému subjektu autorského práva) alebo jeho oprávnenému nástupcovi (ako odvodenému subjektu autorského práva) vyplývajú z noriem objektívneho práva. Autor je pôvodný nositeľ celého obsahu subjektívneho autorského práva, teda pôvodným subjektom autorského práva.

Zvyčajné práva duševného vlastníctva v oblasti podnikania podľa autorských práv

Majetkové práva trvajú, ak nie je ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojených dielach vytvorených na účel použitia v takomto spojení majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.

Vyvinuté softvéry a súvisiace dokumenty a databázy vyvinuté vývojármi za predpokladu, že sú jedinečné a originálne, zatiaľ nie sú pod ochranou autorských práv.

Autorské práva sú vytvorené už samotnou produkciou softvéru, preto nie je potrebné ho registrovať.

Softvér je chránený autorskými právami po celú dobu životnosti svojich autorov plus ďalších 70 rokov. Je veľmi pravdepodobné, že životnosť softvéru bude kratšia ako doba ochrany.